Drevokazné huby nemajú ľahký štart. Spóra pristane na pni, na zlomenej vetve alebo na poranenej kôre živého stromu a odtiaľ má jedinú možnosť, ako sa uživiť: rozobrať drevo. Nič iné na zjedenie tam nie je.
Práve táto jediná schopnosť spája druhy, ktoré inak vyzerajú úplne odlišne a rastú na opačných koncoch sveta. A je takisto dôvodom, prečo majú také nezvyčajné zloženie. Tento článok je o tom, čo drevokazné huby vlastne sú, odkiaľ sa berú a ako z nich vzniká extrakt, s ktorým pracujeme v našich produktoch.
Rozložiť drevo dokáže málokto
Drevo držia pohromade tri látky: celulóza, hemicelulózy a lignín. S prvými dvoma si poradí aj množstvo baktérií, lignín je však iná liga — priestorová sieť pospájaných aromatických jednotiek, ktorú nemožno rozstrihať jedným presne miereným enzýmom. Huby na to idú obchádzkou: vypúšťajú do dreva oxidačné enzýmy, lakázy a peroxidázy, ktoré lignín rozoberajú nešpecificky, radikálovou reakciou zvonka dovnútra. Je to pomalé a energeticky drahé, zato to funguje.
Podľa toho, čo huba z dreva odoberie, mykológia rozlišuje dva typy hniloby. Pri bielej hnilobe zmizne lignín a zostane svetlá vláknitá celulóza — tak pracuje reishi, shiitake aj chaga. Hnedá hniloba je opačná: lignín zostane ležať, odoberá sa celulóza, drevo zhnedne a nakoniec sa rozpadne na drobné kocky.
Ešte jedna vec sa pri drevokazných hubách pravidelne mýli. To, čo vidíme na kmeni, je menšia časť organizmu. Huba sama je spleť tenkých vlákien, mycélium, ktoré prerastá drevom často celé roky. Plodnica je len to, čo huba vystrčí navonok, keď sa chystá uvoľniť spóry — a pri niektorých druhoch sa neobjaví každý rok.
Kto rastie kde
- Reishi (lesklokôrovka lesklá, Ganoderma lucidum) — na pňoch a koreňoch listnáčov, hlavne dubov. Klobúk vyzerá, akoby bol polepený lakom, odtiaľ to meno. Je drevnatý, tuhý a horký; ako huba na panvicu sa nehodí a nikdy sa tak nepoužívala.
- Shiitake (húževnatec jedlý, Lentinula edodes) — jediný druh z našich receptúr, ktorý sa bežne je ako huba. Pestuje sa na kládach a meno má po japonskom strome šii, na ktorom rastie vo voľnej prírode.
- Chaga (ryšavec šikmý, Inonotus obliquus) — žije na živých brezách a to, čo z nej zbierame, nie je normálna plodnica, ale čierny rozpraskaný výrastok mycélia bez výtrusov. Narastá roky, niekedy celé desaťročie.
- Hericium (koralovec ježovitý, Hericium erinaceus) — biely trs visiacich ostňov na poranení bukov a dubov. Po slovensky aj po anglicky sa mu hovorí podľa vzhľadu: levia hriva.
- Maitake (trúdnikovec klobúčkatý, Grifola frondosa) — pri báze starých dubov, v trsoch, ktoré dokážu prerásť do desiatok centimetrov a vracajú sa na to isté miesto niekoľko rokov po sebe.
A hneď k tomu poznámka na rovinu: nie všetko, čo máme v zložení, je drevokazná huba. Cordyceps (húsenica čínska) vyrastá z lariev a kukiel motýľov, nie z dreva, a pečiarka mandľová (Agaricus blazei murill) rastie v pôde bohatej na rozkladajúci sa organický materiál, podobne ako pečiarka z obchodu. Pod jednou položkou ich v e-shopovom filtri nájdete preto, že sa v ňom zaraďujú podľa našich receptúr, nie podľa mykologických škatuliek.
Prečo je zloženie huby iné než zloženie rastliny
Rozdiel začína pri bunkovej stene. Rastlina ju má z celulózy, huba na tom istom mieste z chitínu — z tej istej látky, z ktorej je pancier hmyzu. Spolu s ním sú v stene dlhé polysacharidy, najmä alfa- a beta-glukány. Preto sa pri hubových výťažkoch uvádza ako hlavné číslo obsah polysacharidov: je to jednoducho to, z čoho je huba postavená.
Druhú veľkú skupinu tvoria triterpény. Pri reishi sú to ganoderové kyseliny a tie majú na svedomí jeho výraznú horkosť — horká chuť nie je v tomto prípade chyba, ale poznávacie znamenie. Treťou skupinou sú fenolické zlúčeniny a pigmenty; čierna farba chagy pochádza z melanínov, teda z tej istej triedy farbív, akú má ľudská koža.
Chaga je zvláštna tým, že si do svojho zloženia priberá aj to, čo našla v breze. Breza si ukladá do vonkajších vrstiev kôry betulín, voskovú kryštalickú látku, ktorá dáva kôre jej bielu farbu, a chaga tú kôru roky prerastá. Aby však nedošlo k nedorozumeniu: kyselina betulínová v našom PREMIU z chagy nepochádza. Získava sa oxidáciou betulínu vylúpaného z brezovej kôry a je to samostatný príbeh, ktorý sme rozpísali v článku o kyseline betulínovej a kurkumíne.
Sušená huba, prášok a extrakt nie sú to isté
Chitín je pevný a vo vode sa nerozpúšťa. Pomletá sušená huba preto nie je extrakt — je to rozdrvená surovina, v ktorej väčšina polysacharidov zostáva zatvorená v bunkových stenách. Extrakcia tie steny otvorí a obsah z nich vytiahne.
Robí sa dvoma rôznymi spôsobmi, pretože dve hlavné skupiny látok majú opačné nároky. Horúca voda vytiahne polysacharidy, na triterpény je však krátka a treba na ne etanol. Pri druhoch, kde ide o obidvoje, sa preto robí dvojitá extrakcia a oba výluhy sa nakoniec spoja a zahustia.
Odtiaľ pochádza extrakčný pomer. Zápis 10:1 znamená, že z desiatich kilogramov suroviny zostal jeden kilogram výťažku. Sám o sebe však nič nehovorí o tom, čo v tom kilograme je. Pri lepších extraktoch sa preto udáva ešte štandardizovaný obsah hlavných látok: v kapsulách REISHI je garantovaných 50 % polysacharidov a 10 % triterpénov, v jednej kapsule je 500 mg koncentrovaného výťažku. EXTA spája šesť druhov húb s rovnakou garanciou 50 % polysacharidov.
Tretí údaj, ktorý sa vyplatí hľadať, je z čoho bol extrakt vyrobený. Iná vec je výťažok z plodnice a iná mycélium narastené na obilnej kaši, kde veľkú časť hmotnosti tvorí samo obilie.
Pri výbere sa mnoho ľudí sústredí len na miligramy. Lenže číslo bez kontextu neznamená nič: tisíc miligramov sušeného prášku a päťsto miligramov štandardizovaného extraktu sú dve úplne odlišné veci. Rozhoduje kvalita suroviny, spôsob spracovania a forma, v ktorej sa látky podávajú.
Prečo sa extrakt mieša do medu
Hotový extrakt je suchý prášok a ako prášok sa zle skladuje aj dávkuje: nasáva vzdušnú vlhkosť a zliepa sa do hrudiek. Med je proti tomu veľmi stabilné prostredie. Je hustý, kyslý a voľnej vody je v ňom tak málo, že v ňom mikroorganizmy nerastú — preto sa med sám nekazí a nepotrebuje na to nijaký pridaný konzervant. Prášok v ňom navyše zostane rovnomerne rozptýlený a nesadne na dno.
V receptúre EXTRA v mede tvorí med 95 gramov zo sto a zvyšok sú výťažky siedmich druhov húb; jedna dávka je deväť gramov, takže z deväťstogramovej sklenice je sto dávok. Mieša sa za studena a med sa pri tom nezahrieva, pretože teplom sa v ňom rozkladajú enzýmy a mení sa chuť. Z toho istého dôvodu je aj na etikete pokyn rozpúšťať ho v čaji najviac pri 40 °C. Technológiu sme podrobne rozpísali v článku Med ako prírodný konzervant a nosič. Med používame juhočeský.
V akej podobe ich u nás nájdete
Dve hlavné formy stoja vedľa seba a líšia sa skôr praktickosťou než obsahom. Med sa berie lyžičkou, má vlastnú chuť a výťažok je v ňom rozpustený. Kapsuly obsahujú 500 mg koncentrovaného extraktu, nemajú chuť medu, obal je rastlinný (hydroxypropylmetylcelulóza), takže sú vhodné aj pre vegánov, a cestuje sa s nimi ľahšie. Komu nesedí chuť medu a nechce kapsuly, pre toho máme tie isté výťažky v čokoláde a v arašidovom kréme.
V SupraMedExe pracujeme so skutočnými extraktmi, dozeráme na pôvod surovín aj na spôsob ich spracovania a dovážame ich odtiaľ, kde sa tieto druhy pestujú najdlhšie — prečo je to tak, sme opísali v článku Prečo dovážame extrakty z drevokazných húb práve z Číny. A čo na etikete čítať a čo z nej naopak nevyčítate, sme spísali tu. Staviame na poctivosti, nie na prehnaných sľuboch. Nie preto, že by to bolo jednoduché, ale preto, že to považujeme za správnu cestu.